Panenská vdova 2.kapitola
Turci sa nestačili diviť ako rýchlo vyrástlo kamenné mesto pod ich hradom. Chvíľu na to ako mesto vyrástlo, kresťania dobyli poslednú tureckú baštu- Alhambru. Skutočný palác Alhambra však bol skrytý za stenami tureckého mesta. Nachádzal sa tam jeden kráľovský palác, niekoľko domov pre najvyššie postavenú šľachtu, 3 kúpele- 2 mestské a 1 privátne kráľovské, 200 diel a kilá a kilá púštneho prachu. Mesto teraz úplne patrilo kresťanom. Sultán ušiel už keď začalo obliehanie mesta a niekoľko jeho generálov zomrelo v bitke, ktorá netrvala ani hodinu. Ostatní zanechali Alaha Alahom a prešli na kresťanstvo. Kráľovná Isabela aj kráľ Ferdinand sa obliekli do šiat tureckého štýlu a slávnostne prešli mestom na bielych koňoch. Za nimi pokračovali ich deti: následník trónu Juan, najstaršia dcéra Isabela, Juana, Maria a najmladšia Catalina, všetci oblečený do tureckých šiat. Za nimi nasledovali španielsky šľachtici. Alhambra bola poslednou tureckou baštou v španielsku. Máloktorý španiel videl za svoj život niečo krajšie než palác Alhambra.
V ten večer sa robili oslavy. Všetci boli oblečený do šiat španielskej módy. Isabela napriek tomu, že už mala 39 bola ešte stále veľmi pekná. A dnes jej to pristalo mimoriadne. Jej manžel kráľ Ferdinand však nevenoval pohľady manželke. Všímal si nejakú Turkyňu oblečenú v svetlo zelených šatách s čipkovanými okrajmi. Vlasy mala oči mala čierne rovnako ako vlasy ktoré mala zapletené do vrkoča. Bola asi tak o 20 rokov mladšia než Isabela. Ferdinand s ňou tancoval a vpíjal sa do nej pohľadom. Isabela ich pozorne sledovala. Pieseň skončila, Ferdinand niečo Turkyni zašepkal a odišiel. Isabela prstom dievčaťu zašepkala aby prišla k nej.
,, Ako sa voláš?" opýtala sa Isabela
,, Satimée"
,, Hm, Satimée. Čo ti povedal kráľ?"
,, Že sa do mňa zaľúbil na prvý pohľad," šepkalo vystrašené dievča, ,,a ak s ním dnes pôjdem dostanem všetko čo si len zaželám."
,, A ty si s ním šla?"
,, Ešte nie"
,, Dobre. Chceš sa určite výborne vydať."
,, Ja sa chcem vydať za muža ktorého ľúbim." Satimée kývla hlavou k mladíkovi stojacemu opodiaľ. Isabela sa spokojne usmiala.
,, Môžeš sa za neho vydať. Dostaneš krásny dom a ročnú rentu. Ale musíš hneď, bez toho aby si niečo niekomu povedala, opustíš dvor. A nikdy na môjho manžela nepozrieš. Ale ak ma neposlúchneš dám ti odseknúť hlavu. Sekerou."
Dievča roztrasene prikývlo a stratilo sa. Isabela sa samoľúbo usmiala. Ďalšej manželovej milenky sa zbavila.
O 11 rokov neskôr 1501
Catalina sedela pred zrkadlom a skúmala svoj obraz, kým jej slúžka česala vlasy. Rozmýšľala kedy sa stane skutočnou waleskou princeznou. Za Artura Tudora sa mala vydať keď dosiahne vek 15 rokov. Už mala 16 a stále nič. Veľmi sa do toho nevyznala, ale počula že vraj sú nejaké problémy s venom. Zrazu vošla spoločníčka kráľovnej Isabely, uklonila sa a čupla si ku princeznej.
,, Princezná Catalina, dobrá správa všetky problémy sa vyriešili. Čoskoro budete vydatá žena." Slúžka poklepkala Catalinu po kolene a odišla. Catalina si rukou podoprela bradu a zadívala sa do zrkadla. Už nevidela španielsku princeznú, ale anglickú kráľovnú. Už nebude Catalina, ale Katarína.
Táto kapitola je trošku kratšia, ale nabudúce bude dlhšia.





