Srdcová kráľovná 7. kapitola

15. srpna 2009 v 9:47 | Aďa
Srdcová kráľovná 7. kapitola


Vošla som do komnát kráľovnej Kataríny. Katarína sedela v kresle a okolo nej sedeli jej dámy. Katarína mala na kolenách položenú knižku a dámy okolo nej mali šitie, no každá pozorne počúvala kráľovnú.
,, A potom..." Povedala Katarína sekundu po mojom príchode. Ako náhle ma zbadala obdarila ma nepríjemným pohľadom a začala sa venovať svojej knihe. Ostatné dámy tiež po mne zazreli a začali sa venovať šitiu.
,, No sadnite si, slečna Boleynová." Vyzvala ma kráľovná, keď som tam dlho stála ako soľný stĺp. Posadila som sa vedľa mladej Jane Parkerovej. Jane bude čoskoro mojou švagrinou. Má veľké veno a otec si ju vyhliadol ako vhodnú nevestu pre Georgea. Teraz už zasnúbenie bolo isté a Jane sa správala ako jedna z Boleynov. Dnes však bola podozrivo ticho. Vždy roznášala klebety a keď sa niečo v paláci stalo, ona to vedela ako prvá. Obzrela som si ju. Bola oblečená v jednoduchých modrých šatách, svetlé vlasy mala vyčesané dohora a na nich jednoduchú čelenku. Asi zacítila môj pohľad, pretože zdvihla hlavu od šitia a pozrela na mňa.
,, Deje sa niečo, Anna?" Spýtala sa úlisným hlasom. Ja som len záporne pokrútila hlavou a odvrátila som pohľad.



Bola som v kráľovniných komnatách hádam aj tri hodiny, keď dobehlo akési páža. Kráľovná hneď vstala, i s dámami, a oslovila páža: ,,Deje sa niečo?"
,, Ide o bitku pri Pávii, cisár nás zradil!"
,, Zradil?! Ako nás zradil?" Vykríkla Maria de Salinas, lady Willougbyová. Oddaná spoločníčka Kataríny Aragónskej. S Katarínou prišla ešte zo Španielska.
,, Čo spravil?" Opýtala sa kráľovná Katarína hlasom ako by hovorila o počasí.
,, Mada," pokračovalo páža nervózne ,,cisár a kráľ sa dohodli, že keď vyhrajú bitku rozdelia si Francúzsko. Cisár dokonca zajal francúzskeho kráľa Františka I. ale pustil ho a opäť mu vrátil jeho trón."
,, Ale veď moja dcéra, princezná Mary, je cisárovou snúbenicou." Prehovorila kráľovná pokojným hlasom, ale chytila sa malého stolčeka ako by sa bála, že ďalšie správy ju zhodia z nôh. ,, Cisár sa oženil s princeznou Isabelou Portugalskou." Prehovorilo páža. Toto kráľovnu už zhodilo z nôh. Posadila sa na stoličku a jednou rukou si zakryla tvár. No nevzlykala ani neplakala, len tam tak sedela.
,, Ďakujeme za informácie, môžete ísť." Povedala Maria de Salinas, pristúpila k svojej panej a objala ju okolo ramien. Potom jej šepla niečo po španielsky, kráľovná tiež po španielsky odpovedala a na to obe odišli do kráľovniných súkromných komnát. Dámy ktoré zostali vo verejných komnatách sa začali po sebe pozerať, žiadna nevedela čo robiť a zopár sa ich vytratilo. Ja som bola medzi nimi. Ponáhľala som sa za Máriou. Najprv som rozmýšľala že zájdem za otcom a strýcom, ale tí určite to už vedia. Tu sa správy šíria veľmi rýchlo. Máriu som našla v záhrade. Prechádzala sa s knihou v ruke. Na tmavých šatách mala prehodený tmavý plášť.
,, Mária!" Skríkla som. Mária sa otočila mojím smerom. Ako sa otočila, plášť sa jej otvoril a ja som videla jej narastajúce brucho.
,, Mária!" Skríkla som ešte raz.
,, Čo tak vykrikuješ?" Spýtala sa Mária, keď som k nej dobehla.
,, Vieš čo sa stalo?" Spýtala som sa, ale skočila som jej do reči a sama som odpovedala. ,,Kráľovná je ohrdnutá."
,, Viem, počula som." Povedala Mária úplne pokojne. ,, Cisár sa oženil s nejakou portugalkou a pustil zo zajatia kráľa Františka. Vieš Anna dnes nie si prvá informovaná." Odfrkla som si.
,, A ty sa cítiš ako?" Spýtala som sa a mrkla som na Máriine brucho.
,, Nejaká starostlivá." Na to sme si pozreli do očí a obe sme sa snažili pohľadom zavraždiť tú druhú. Mária bola stále kráľovou milenkou, no Boleynovcom to neprinášalo veľa prestíže ani peňazí. Mária mala na pleciach dosť veľkú ťarchu. Musela porodiť syna, pretože len s kráľom sme mohli hrať o všetko. A Mária zasa vedela, že kráľ po mne pokukáva a bála sa, že ju nahradím. Ten pohľad jej bol asi nepríjemný pretože sklopila oči. Ja som vyhrala našu ,,očnú vojnu" a na to som sa vybrala preč zo záhradky.




Bolo ráno ďalšieho dňa. Dnes som mala ísť s kráľom na poľovačku. Pozrela som na Máriu s ktorou som spávala. Spala a jemne s usmievala. Asi sa jej niečo jemne usmievalo. Pozrela som na ňu a aj ja som sa usmiala. Síce som jej to nikdy nepovedala, ale mala som ju strašne rada. Potichu som vstala z postele a podišla k skrini. Tam som si vytiahla jazdecký úbor, zhodila nočnú košeľu a obliekla si úbor. Dávala som dobrý pozor aby ma Mária nepočula. Vyšla som von a zbehla som dolu schodmi. Bolo ešte len sedem, ale ja som vedela že o deviatej sa nevyparím z izby. Na nádvorí ma čakalo prekvapenie. Stál tam kráľ pohrúžený do rozhovoru s Charlesom Brandonom.
,, Veličenstvo." Povedala som a uklonila som sa. Kráľ sa hneď otočil, chytil ma za plecia a pomohol mi vstať. Brandon si odfrkol a vzdialil sa.
,, Pán Brandon ma asi nemá veľmi v láske." Povedala som a tvárila som sa smutne. Po pravde bola mi úplne jedno či ma Brandon neznáša alebo miluje. Chcela som len spraviť dojem na kráľa. Ten sa pozrel smerom kde išiel Brandon a pousmial sa.
,, Z pána Brandona si nič nerobte. Som rád že ste tu. Rú poľovačku som totiž presunul na skôr. Už som si myslel, že neprídete." Rukou sa dotkol pramienka vlasou ktorý mi vypadol z čelenky.
Zachichotala som sa. ,, Ale ja nemám vlastného koňa, výsosť." Kráľ sa zarehotal a dovietol ma do stajne.
,, Vyberte si lady Anna, hociktorého koňa." Ukázala som na krásneho siváka. Kráľ zakričal na koniara a ten koňa osedlal a vyviedol.
,,Je krásny." Šepla som
,, To vy ste krásna, Anna" Kývla som na sluhu ktorý mi pomohol do sedla a na koni som vyšla zo stajne. Kráľ išiel popri mne. Keď som vyšla zo stajne naskytol sa mi nepríjemný pohľad. Stál tam môj otec i matka a obidvaja na mňa divne pozerali. Kráľ vysadol na koňa a prišiel ku mne.
,,Anna, ...." začal otec ale bol prerušený kráľom. ,,Pozval som vašu dcéru na prechádzku na koňoch, dúfam že jej to dovolíte." Kráľ to povedal hlasom ktorý nezniesol odmietnutie.
,, Ale samozrejme, my len..." Prehovorila matka s úlisným úsmevom, ale kráľ opäť skočil do reči. ,,Tak to vám ďakujem. Lady Elizabeth, sir Thomas, madam Anna. Odchádzame. Utečú jelene." S tím popchol koňa a rozbehol sa preč. Ja som nasledovala hneď za ním. Ešte na chvíľu som stočila pohľad k oknám. V jednom stála Mária a pozerala na mňa veľmi smutne. Ja som sa len víťazoslávne usmiala a popchla som koňa ešte rýchlejšie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa vám moje stránky?

áno 58.7% (37)
nie 41.3% (26)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama