Strašidelný kaštieľ 2. kapitola – odchod (2. časť)

10. srpna 2009 v 10:47 | Aďa
Strašidelný kaštieľ 2. kapitola - odchod (2. časť)


S pánom Tomasom a slečnou Barborou sme si podali ruky a predstavili sme sa. Podľa príkazov sme mali ísť do kaštieľa už dnes.
,, Takže, choďte si vziať veci a stretneme sa na parkovisku o 30 minút, dobre?" Spýtala som sa. Tomas sa zvrtol hneď a niekam odišiel. Predpokladám, že zbaliť si nejaké veci.
,, A to sa mám akože zbaliť za 5 minút?" Opýtala sa.
,, Máte 30 minút."
,, Ale ja nemám auto..." Potom odišla. Ja som započula ešte nejaké nadávky na MHD.
Ja som šla na parkovisko, sadla som do auta a išla som domov.

Rozhliadla som sa po svojom 1 - izbovom byte. V spálni som nahádzala do kufra nejaké veci.
Od môjho posledného rozchodu som tu bývala sama. Môj posledný priateľ, Markus, si ma chcel vziať, ale ja som cukla a potom sa on odsťahoval. Vzťahy mi nikdy nešli. Prvý krát som sa zasnúbila pred štyrmi rokmi. Môj priateľ sa volal James. S ním som bola ochotná ísť do manželstva. Chystali sme svadbu. Jedného dňa James odišiel do práce a rozlúčil sa so mnou klasickou vetou: ,,Ahoj večer." a odišiel. Potom mi poobede zavolali, že mal ťažkú autonehodu. Na mieste bol mŕtvy. Posledný krát som prezrela byt, či náhodou nevybuchne aj s celým barákom, a zamkla som dvere. Zišla som po schodoch, nastúpila som do auta a išla k parkovisku pred ministerstvom. Pán Tomas tam už čakal. V pravej ruke mal neveľkú cestovnú tašku a v ľavej gitaru v čiernom obale. Vystúpila som z auta.
,, Vy hráte na gitare?" Spýtala som sa a mračila som sa na gitaru.
,, Áno od detstva." Hovoril mi to už od kufra môjho auta, pretože mal v ňom strčenú hlavu keď nakladal tašku do kufra.
,, Hádam dáte do kufra aj tú gitaru, pán Tomas?!" Tomas sa už hrabal na predné sedadlo aj s gitarou, ktorá mi neviem prečo nebola moc sympatická.
,, Ja som chcel... ale veď dobre." Trochu neochotne dal gitaru do môjho nového wolksvagena.
,, Ako rátam tak rátam, jeden nám chýba!" Povedal Tomas a predstieral, že ráta na prstoch.
,, Vy do dvoch musíte rátať na prstoch?"
,, Prepáčte nepostrehol som vaše meno."
,, Rýchla zmena témy. Natalie."
,, Ja nie som Natalie, ale Tomas." Tomas si nejako veľmi obzeral moje auto.
,, Ale nie vy, ja som Natalie. Thormerová."
,, Aha fajn meno, " mala som pocit, že Tomas nevníma mňa ale moje auto. Prešiel dozadu a oprel sa o kufor, ale stále si obzeral auto ,, Koľko stálo?"
,, 856 euro." Oprela som sa vedľa Tomasa.
,, Čože?!" Teraz ma už Tomas plne vnímal. ,, Tak málo za také auto?! Aj ja chcem." Tú poslednú vetu zaškemral ako nejaké 5 - ročné decko.
,, Ale leasing je 865 euro. Každý mesiac. Ešte rok a pol to budem platiť."
Hneď ako som to dopovedala zbadala mladú Wenstonovú. Mne aj Tomasovi súčasne vybehlo občie poriadne vysoko. Mala na sebe ten istý kostým ako na ministerstve, ale niesla hádam 5 veľkých ružových kufrov.
,, No nepomôžete jej, veď je to vaša priateľka pán Tomas."
,, Ha! Že priateľka! Prvý krát som ju stretol na ministerstve a aj to by sme sa nepustili do reči keby som sa neprekecol, že idem do Berskofu. Potom povedala že aj ona ide do Berskofu. Ale popravde ja som v našom rozhovore povedal dve slová, zvyšok povedala ona." Bradou kývol k Barbare ktorá bola od nás asi 25 metrov a mordovala sa s tými kuframi. Vystretou rukou som ukázala k slečne Barbare a vyčítavo som pozrela na pána Tomasa. Chcela som aby jej šiel pomôcť. On však môj pohyb zopakoval. Vzdychla som a pobrala som sa smerom k slečne Barbare. Vzala som jej dva kufre. Tie ma však okamžite stiahli dolu.
,, To čo je?!" Vydýchla som.
,, Také veci." Slečna Barbara sa vystrela chrbát a vybrala sa k autu. Až príliš neskoro mi došlo že som vzala tie najťažšie kufre. Jeden som vzala do jednej ruky a druhý do druhej a pobrala som sa tiež k autu. Cítila som sa ako osobný nosič. Keď sme aj s Barbarou prišli k autu, pán Tomas nám ,,milostivo" otvoril kufor auta. Kufre sme i s Barbarou zložili do auta. Pán Tomas skúmal Barbarine kufre a celý čas krútil záporne hlavou. Zavrela som kufor a podišla som k dverám šoféra. Ešte som si všimla ako pán Tomas otvoril predné dvere. Slečna Barbara sa potešila a už - už by si aj sadla, ale Tomas ju predbehol. Teraz hore vybehlo Barbarino obočie.
,, Čo... čo... to... to..." Barbara sa pekne zakoktala. Tomas rozhodil rukami v nechápavom geste a potom ukázal palcom dozadu, na zadné sedadlo. Barbara si naštvane sadla dozadu a v spätnom zrkadle som videla ako naštvane založila ruky na prsiach. Ja som naštartovala a vydali sme sa na cestu do Berskofu.



Boli sme na ceste už viac než tri hodiny. Teoreticky sme mali byť už 45 minút v Berskofe. Už hodnú chvíľu som sa obzerala, chcela som nájsť nejakú značku, ktorá by nás niekam nasmerovala.
,, To tu akože nepoznajú značky. Do kelu" Zahromžila som.
,, Pochybujem, že by boli značky na nejakú dedinu kde žije zopár obyvateľov." Slečna Barbara sa ozvala akosi zamyslene. Počula som šušťanie strán, asi niečo čítala. Hodila som pohľad na Tomasa. Mal zavreté oči, v ušiach slúchadlá od MP3 a jeho pery sa hýbali. Asi si spieval. Išla som ďalej po ďiaľnici, keď som uvidela odbočku na nejaký motorest. Zabočila som, že sa niekoho spýtam. Zastali sme. Vtedy sa z ničoho nič ozval pán Tomas: ,, Aha benzínka." Vykríkol a vystúpil z auta. Tešil sa jak malé decko. My so slečnou Barbarou sme tiež vystúpili a so zdvihnutým obočím sme sa pozreli na pána Tomasa. Ten motorest totiž vôbec nepripomínal benzínku. Bol to akýsi kaštieľ niekedy z 19. storočia prerobený na dnešný štýl. Okolo neho boli fontánky, ale čerpacia stanica nebola nikde.
,, Tak nie." Povedal pán Tomas keď mu došiel jeho mini - trapas a zvesil hlavu. Slúchadlá si však stále nezvesil.
,, Dobre ja idem dnu, pán Tomas, slečna Barbara vy zostaňte tu." S tím som sa vybrala dnu. Slečna Barbara zostala dnu a začala niečo robiť s mobilom. Pán Tomas sa mi ale rýchlo zaradil po boku. Oči mal privreté a ďalej si tichulinko pospevoval. Zdvihla som obočie a záporne pokrútila hlavou. Tušila som, že s pánom Tomasom zažijem ešte veľa srandy. Vošla som do motorestu. Bola to akási samoobsluha na nemecký štýl. Rýchlo som sa zaradila dopredu na čo sa mnohí začali po mne nesúhlasne mračiť.
,, Ja nejdem jesť chcem sa len niečo spýtať." Povedala som na svoju obranu. V stojančeku som videla mapu na predaj. Jednu som vzala, rozprestrela som ju a naklonila som sa ku čašníčke ktorá môj pohyb zopakovala.
,, Neviete ako sa dostanem do Ber... do Mintzu." Hneď mi došlo že Mintz skôr budú poznať ako Berskof.
,, Samozrejme že viem," povedala čašníčka, ,,Musíte sa otočiť a zísť z tejto diaľnice na diaľnicu D3. tam po takých 10 kilometroch diaľnica skončí a vy sa dostanete na veľkú križovatku. Tam pôjdete do ľava a potom stále rovno. Po čase už uvidíte smerovky na Mintz."
,, Ďakujem." Povedala som a vložila som čašníčke do dlane 10 centov za mapu. Chcela som odísť, ale vtedy mi došlo, že som sem vošla aj s pánom Tomasom. Začala som sa po ňom obzerať. Našla som ho pri stole s takými štyrmi motorkármi. Vzdychla som a prišla som k stolu a chcela som mu niečo povedať, ale Tomas ma predbehol.
,, Chlapci toto je moja snúbenka, Natalie." Tomas ma chytil za lakeť, pritiahol si ma a pobozkal ma na líce. Zostala som pekne vykoľajená.
,, My už pôjdeme že zlato." Tomas vstal, zakýval motorkárom a odišiel. MP3 už v ušiach nemal.
,, To čo malo znamenať?" Spýtala som sa, ešte stále vykoľajená.
,, Neviem nakecal som im že mám super snúbenku a potom ste sa zjavili vy. Čo som mal povedať, že ste moja sestra? Aj keď aj tú snúbenku by som bral." Vtedy sa mi pozrel do výstrihu. Keď som si to všimla, skrížila som si ruky na prsiach, aby som mu zakryla výhľad. Pán Tomas sa na mňa zazubil a rozbehol sa k autu. Ja som ho pomaly nasledovala.

,, Tak už viete ako sa dostaneme do Berskofu?" Opýtala sa slečna Barbara. Už sedela na prednom sedadle.
,, Áno. Viem ako sa dostať do Mintzu a s tade to je čo by kameňom dohodil.".
Tomas sa rozvalil na zadnom sedadle - zabral skoro celý zadný priestor - a do uší si strčil slúchadlá. Slečna Barbara sa oprela o okno. Ja som naštartovala a vydali sme sa na cestu do Mintzu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Lucy-y Lucy-y | Web | 10. srpna 2009 v 14:27 | Reagovat

skvělá povídka,zatím nejlepší z tvých napsaných :)těším se na pokračování :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama