Strašidelný kaštieľ 5.kapitola - rozbité hodiny
Hneď ako sme vbehli do knižnice videla som na zemi Tomasovu gitaru. Gitara spadla a struny zjajkli. To bol ten divný zvuk.
,, Ako bola položená ta gitara?" Spýtala sa Barbara. Tomas vzal do rúk gitaru a položil ju tak, že polovica trčala do vzduchu.
,, Takto." Povedal Tomas zamyslene.
,, To znamená.." Začala prestrašená Barbara, ale ja som jej skočila do reči. ,,Niekto sa nám prechádzal po knižnici a v tme nevidel Tomovu gitaru. Ako išiel tak sa o ňu potkol, tá spadla a zjajkla.
,, Bože! Kto nám tu chodí po kaštieli!?" Skríkla Barbara a zopla ruky k nebesiam. Vtedy sme sa všetci traja otočili, pretože z bočnej steny zleteli hodiny.
,, Kriste!" Skríkol Tomas. ,,Niekto sa nám tu prechádza po kaštieli?"
,, Popravde," začala som. ,,ja som tu minule počula kroky a potom na mňa spadol záves."
Barbara si decentne odkašľala. ,,S tím závesom mám niečo spoločné. Ja i tuto kolega Tomas. My sme boli naštvaný za tie vaše pravidlá. Večer sme tam ten záves dali a potom sme šli spať. My sme po knižnici tú noc nechodili. Obaja sme spali. Ale ja, rovnako ako vy, pani vedúca, som tie kroky počula."
,,Ja poznám rozumné vysvetlenie. Gitaru Tomas nepoložil tak ako nám povedal, ale inak. A tá mimovoľne a SAMA zlatela na zem. A hodiny? Dlho bola v kaštieli zima, no potom sme prišli my, zakúrilo sa, zmenila sa teplota a hodiny spadli."
,, Má to jeden háčik," chystal sa podkopnúť moju teóriu Tomas. ,,Tak po prvé. Ak by to mala byť tá hovadina s teplotou, tak by tie hodiny zleteli hneď v prvý deň keď sme prišli a nie ne druhý deň v noci. A po druhé samotná teplota je hovadina, pretože ako viete pokúšal som sa kúriť a dopadlo to ako dopadlo."
,, A potom som mu zakázala kúriť. Veď jeho kúrenie je teroristický útok, na Berskof, Mintz i priľahlé okolie." Dodala Barbara.
,, Poďme spať. Ráno to vyriešime." Uzavrela som. Tomas i Barbara sa vybrali späť do svojich izieb. Chcela som odísť aj ja, ale započula som nejaký divný zvuk. Ako keby šiel zo steny.
,, Je tam niekto?" Vykríkla som, no hneď mi prišlo blbé pýtať sa či je niekto v stene.
,,Okey, duchovia a prízraky dávam vám voľnú ruku, len ma už sakra nebuďte!" Skríkla som ešte raz a vypochodovala som naspäť do svojej izby.
Ráno som vstala v dobrom čase. Bolo 6:59. vyšla som z izby a odmokla hlavné dvere od kaštieľa. Nikto nebol ešte hore. Opäť som sa vrátila do svojej izby a obliekla som sa. Pôvodne som chcela urobiť raňajky, ale naposledy keď som doma varila, musela som kupovať nový šporák, takže som to radšej nechala tak. Za chvíľu vstala aj Barbara.
,, Praženica?" Spýtala som sa keď začala vyberať vajcia a klobásu.
,, Máte iný nápad?" Spýtala sa rozospato a rukou si prešla cez strapaté vlasy. ,,Do kelu!" skríkla, keď jej panvica spadla na nohu.
,, Čo tak reveš! Zobudila si ma." Ohlásil sa rozospato Tomas a oprel sa o zárubňu.
Pozrela som na hodiny. ,,No fajn, je štvrť na osem a celé osadenstvo kaštieľa je hore. Ešte keď sa vy dvaja," ukázala som na Tomasa a Barbaru, ,,oblečiete bude to super."
,, Poďme jesť." Vyhlásila Barbara a začala nakladať na taniere.
,, Výborné, ako vždy!" Zahlásil Tomas a servítkou si utieral ústa.
,, Jemu by chutili aj klince na arzénovej omáčke." Šepla mi Barbara. Ja som sa zasmiala a Tomas po nás oboch strelil pohľadom. Asi tušil že sme sa zabávali na jeho účet.
,, Mám nápad." Ozval sa z ničoho nič Tomas, ale Barbara mu skočila do reči. ,, No zbohom."
,, Myslel som že," pokračoval Tomas. ,,čo s tým kúrením?"
,, Akým kúrením?" Spýtala som sa
,, No veď pamätáte ako sa mi darilo kúriť. Tak ma napadlo, že by sme si mali najať kuriča. Je tu hróóóznáá zima." Tomas sa striasol.
,, A prečo si najať kuriča, keď môžeme mať..." pripojila sa Barbara, ale ja som jej skočila do reči. ,,Johanesa. Pôjdem to s ním vybaviť." S tím som vstala a odišla som do svojej izby. Tam som si natiahla krátky modrí sveter, ktorý som nosila hádam už sto rokov.
,, A keď sa vrátim, nech už ste vy dvaja oblečený!" Skríkla som keď som išla okolo kuchyne.
Zaklopala som na malý bytík, v ktorom býval Johanes.
,, Áno." Ozval sa Johanes z dverí.
,, Môžem?"
,, Samozrejme."
,, Pán Johanes, hovoril ste že by ste rád zostal bývať v tomto byte, mám pravdu?"
,, Áno ja zostanem aj za jedlo a strechu nad hlavou. Ja peniaze nechcem, len ma odtiaľto nevyhadzujte." V očiach sa mu mihla nádej.
,, Čo ak by ste nám robil kuriča?" Na stole som zbadala ďalšiu vyrezávanú fajku. Bol na nej starý známy motív: koruna prepichnutá mečom.
,, Budem mimoriadne rád. Ani neviete aký som vám vďačný." Mala som pocit, že mi skočí k nohám a tak som ho rýchlo zarazila.
,, To je v poriadku ak by som kúrila ja alebo niekto z mojich spoločníkov, dopadlo by to..." Vetu som nechala voľne vo vzduchu.
,, Chcete vyskúšať fajku?" Spýtal sa keď si všimol že si zamyslene pozerám fajky.
,, Nie, nie. Kúriť začnete už od dnes. O jednej ideme na obed, tak vtedy by ste mohli zakúriť." Johanes prikývol.
,, Môžem si vziať jednu fajku?" Jednu fajku som stisla v ruke.
,, Samozrejme."
,, Ďakujem."






skvělé,jsem zvědavá,jak to bude dál...