Strašidelný kaštiel 5.kapitola – záhada smrti niekdajšej majiteľky kaštieľa

16. srpna 2009 v 12:13 | Aďa
Strašidelný kaštiel 5.kapitola - záhada smrti niekdajšej majiteľky kaštieľa


Vybrali sme sa na obed do strediska Oddych. V podstate to boli dve miestnosti. Veľká a malá. V tej veľkej bola na prízemí jedáleň a hore izby. V tej malej som odhadovala že môžu byť nejaké masáže a bazén. Vošli sme do jedálne. Bola malá a navyše samoobsluha. Veľa ľudí tu teda nemali. Boli obsadených asi 5 stolov. Vzali sme si tácky a naložili sme si na ne jedlo. Popravde ako menu bola písaná cesnaková polievka a rezeň s kašou. Ale ak by som nevedela že tá polievka je cesnaková tak ma to nenapadne, ani podľa výzoru ani podľa chuti. Keďsme dojedli a zberali sme sa k odchodu priplichtil sa k nám akýsi postarší pán.
,, Dobrý deň. Som Wasinský, riaditeľ tohto centra. Rád by som sa s vami porozprával." Predstavil sa muž.
,, Ja som Thormerová."
,, Idete robiť múzeum? Tak ako chcela zosnulá pani Jablonovská?"
,, Aké múzeum? Pani Jablonovská chcela múzeum?" Ozvala sa Barbara.
,, No viete slečinka," pokračoval Wasinský, ,,Viacero vecí okolo odchodu pani Jablonovskej je divných."
,, Záhada! Divný odchod na druhý svet! Preboha ja odchádzam!" Skríkol Tomas. Ja som svoju ruku položila jemu na koleno a sykla som: ,, Zostávate TU!"
,, Toto je týranie!" Sykol mi Tomas naspäť.
,, Pokračujte pán Wasinský." Ozvala sa Barbara.
,, Viete pani Jablonovská bola pekná a zdravá žena. Zdravo jedla a každé ráno behala do Mintzu a naspäť. Ale potom... zrazu išla dolu vodou. Začalo sa to vtedy keď povedala že niečo objavila."
,, Aký objav? Nejaké peniažky?" Opýtal sa Tomas. Zrazu ho ten rozhovor tešil.
,, Môžem pokračovať?" Opýtal sa Wasinský. Ja som prikývla tak pokračoval. ,,Ten objav... neviem čo to bolo, ale začali k nej chodiť taký divný ľudia. Boli dvaja. Muž a žena. Muž prišiel na takom krásnom čiernom aute s čiernymi sklami. Na čom prišla žena neviem. Mimochodom tá žena tu bola ubytovaná... asi... tri dni."
,, A záhada smrti pani Jablonovskej?" spýtala sa Barbara.
,, Viete, ako tam chodili tí ľudia. Chodili k nej do kaštieľa. Ten muž tam bol zopárkrát ale žena len dvakrát. Od prvého príchodu toho muža - dva mesiace pred smrťou pani Jablonovskej - začala akosi chradnúť. Viete pred tým chodila ku mne do centra, ale potom dosť schudla, zbledla z jej hustých dlhých vlasov zostala len slama. A jej posledné slová...."
,,Čo povedala?" Teraz ma to naozaj začalo zaujímať.
,,Povedala," pokračoval Wasinský, ,, Urobte múzeum. V prevrátenej korune prepichnutej mečom..."
,, nájdeš tri postavy španielskych kráľov." Doplnil Tomas. Všetci sme na neho pozreli. ,,Áno. Videl som to na tom obraze v spálni Jablonovskej. Ten veľký obraz kde sú tri postavičky. Dole je vyryté: V prevrátenej korune prepichnutej mečom nájdeš tri postavy španielskych kráľov."
,, Poznám ten obraz." Povedal Wasinský. ,, Visí v jej spálni. Tesne potom ako povedala slová Urobte múzeum... V prevrátenej korune prepichnutej mečom... vydýchla naposledy. Lekár povedal, že prvé slová povedala pri vedomí, ale tie posledné len odpísala z obrazu. Ale je tu ešte jedna vec. Raz keď bol ten muž u Jablonovskej tak jej nakreslil taký zvláštny obrázok. a Jablonovská mu potom tiež niečo nakreslila. Ako odpoveď."
,,Vedeli by ste mi nakresliť tie znaky?" Spýtala som sa. Wasinský nakreslil obrátenú korunu ktorú prepichuje meč a potom dlhú čiaru a na nej ozdobným písmom napísané W a R. ,,Ten prvý znak nakreslil ten muž a druhý pani Jablonovská. Neviem čo to malo znamenať" Dokončil Wasinský.
,, Kedy tu bol ten muž? Myslím že kedy si Jablonovska a ten muž vymenili tie znaky?"
,, Pár dní pred smrťou pani Jablonovskej." Doplnil Wasinský. My sme sa mu poďakovali a odišli sme.



,, Čo to malo, do pekla, znamenať?" Spýtal sa Tomas.
S Barbarou to začali rozoberať, ale ja som premýšľala o niečom inom. Keď som navštívila Johanesa na stole mal vyrezávanú fajku s prevrátenou korunou ktorú prepichuje meč.




Keď sme prišli ku kaštieľu počuli sme akési klopkanie. Otvorila som rýchlo dvere a vošla dnu. Pri stene stál Johanes a malým kladivkom preklopával stenu.
,, Môžem sa spýtať čo to má znamenať pán Johanes." Spýtala som sa a rukou som ukázala k stene ktorú preklopával.
,, Nič..nič jááa ja..." začal koktať Johanes a kladivko mu vypadlo z ruky. Rukou som ukázala k dverám. Johanes sa mierne uklonil a rýchlo sa vyparil.

Prišla som k stene. Nebola poškodená.
,, Dnes máme voľno, ja idem do svojej izby." Vyhlásil Tomas a zaliezol do svojej izby. Za chvíľu odišla aj Barbara.




Ja som vybehla do izby Jablonovskej . Na stene oproti posteli bol skutočne veľký obraz. Boli na ňom nakreslený traja králi. Jeden bol oblečený v goticko - renesančnom štýle. Stál rozkročený a okolo pása mal krásny dlhý gotický meč. Druhý sedel na tróne mal na sebe nejaké rokokové oblečenie a plášť. Na hlave mal dlhú kučeravú parochňu a pri bokoch umelecký meč. Tretí bol oblečený v úbore z 19. storočia. Mal jemnú briadku, červené nohavice a biele sako. Na pleciach mal zlaté ozdoby a okolo pása zlatý opasok s mečom. Všetci mali na hlave tú istú korunu - španielsku. Obraz bol v zlatom ráme a v ráme bola malými písmenami napísaná mne už známa veta: V prevrátenej korune prepichnutej mečom nájdeš tri postavy španielskych kráľov. Písmo bolo pekné ozdobné ale dosť malé. Mala som to problém prečítať z dvoch metrov - a to ja mám veľmi dobré oči. A kedže ja som mala problém prečítať to z dvoch metrov, ako to mohla prečítať umierajúca žena z postele ktorá je od obrazu vzdialená asi 6 metrov. A načo by hovorila posledné slová ktoré si niekedy predtým prečítala? Pokrútila som hlavou a zaliezla do svojej izby.


Bol už večer. Tá veta v prevrátenej korune prepichnutej mečom nájdeš tri postavy španielskych kráľov mi nedala spať. Niekde z hora som počula zvuky gitary. Pán Tomas sa niekde hore hral na trubadúra. To bola moja posledná myšlienka predtým než som zaspala.


Zobudil ma nejaký divný zvuk. Pozrela som sa na mobil, ktorý som mala vždy v noci pri gauči. Bolo pol jednej. Vybehla som z izby a mierila som ku knižnici. Za mnou som počula mojich kolegov. Aj ich zobudil ten divný zvuk ktorý však nevyšiel z ľudského hrdla. Vybehli sme do knižnice a ja som otvorila dvere. Rýchlo som zapla vypínač a obzrela som si knižnicu. A tam som uvidela...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páčia sa vám moje stránky?

áno 58.7% (37)
nie 41.3% (26)

Komentáře

1 Lucy-y Lucy-y | Web | 17. srpna 2009 v 22:50 | Reagovat

co tam viděla?honem další,moc se těším...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama