Strašidelný kaštieľ začiatok

8. srpna 2009 v 19:05 | Aďa
Strašidelný kaštieľ


Prológ

Nicola išla po ulici aj so svojou najlepšou kamarátkou Ninou. Pomaly išli po hlavnej ceste. Slnko už dávno zapadlo za hory a dievčatá chceli byť doma čo najrýchlejšie. Zastavili pri bránke do malého starého anglického parku. Po dedine sa šírili zvesti že v kaštieli, ktorý sa nachádza v strede parku straší. Jeho posledná majiteľka sa volala Helene Jablonovska a tá umrela pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy prišli ľudia z ministerstva kultúry a kaštieľ zapečatili a nikto sa do neho nemôže dostať. Dievčatá sa na seba pozreli a prikývli. Otvorili starú vŕzgajúcu bránku a vybrali sa cez park. Prechádzali okolo kaštieľa. Nicola mala akési nutkanie pozrieť sa na kaštieľ. Trochu otočila hlavu, keď zostala skamenelá hrôzou. Vo vrchnom okienku sa zjavilo svetlo. Potom sa to svetlo ocitlo v ďalšom okienku. Nicola drgla do Niny a tá tiež s hrôzou pozerala na kaštieľ. Potom obe strelili pohľadom na dvere kaštieľa. Dvere boli prelepené páskou so znakom a pečiatkou ministerstva kultúry a iný vchod do kaštieľa nebol. Dievčatá si preplietli ruky a bežali ozlomkrky preč.

Obidve bývali v malej dedinke Berskof v hotely Lara. Nicolina mama bola majiteľka hotela a Ninina mama bola kuchárka. V Berskofe okrem kaštieľa, hotela, niekoľkých obchodíkov a zopár veľkých rodinných domov v ktorých bývalo niekoľko rodín, nič nebolo. Odkedy sa však rozšírilo, že v miestnom kaštieli straší raz za čas prišiel aj nejaký turista.



Kapitola 1 Príchod

Sedela som v čakárni ministerstva kultúry a obzerala som si nejaký obraz. Pred pár dňami mi prišiel list, že dnes mám na desiatu prísť na ministerstve. Bolo už 11:55 a ja som stále sedela v čakárni. Okolo mňa bolo 21 ľudí (z nudy som ich všetkých spočítala) a všetci zrejme čakali na ,,audienciu" k niekomu z ministerstva. Ja som čakala na riaditeľku sekcie kultúrne a historické pamiatky. Ale najprv sa asi predstavím. Volám sa Natalie Thormerová a mám čoskoro 30 rokov. Som riaditeľka národného múzea. Vždy ma zaujímala história a napriek protestom rodičom sa mi podarilo vyštudovať muzeológiu. Teraz si ma sem však zavolali a ja som nevedela prečo. Práve vošiel akýsi mladý párik. Muž mal tmavo hnedé vlasy po plecia, hnedé oči a mal oblečené roztrhané tmavé rifle, čierne botasky a tričko s nápisom nejakej kapely. Mohol mať okolo 25. Žena mala modrý kostýmček s čiernym rolákom a čiernu kabelku. Mohla mať tak 17-18, ale ako som tak na ňu pozerala, snažila sa vyzerať staršie. Muž a žena sa k sebe nesprávali ako keby spolu chodili, ale ako keby sa poznali 20 minút.
,,Slečna Thormerová?" vyklonila sa sekretárka v čiernom kostýme s obrovským výstrihom.
,, Áno, už idem." Pozbierala som si svoje veci a vošla do kancelárie. Privítala ma asi 40 ročná žena s ktorou sme si podali ruky.
,, Posaďte sa." Oslovila ma riaditeľka.
,, Ja vopred by som vás rada upozornila, že nič zlého som nespravila."
,, Ja viem, ja viem." Dúfam že tu nemáte žiadne vážne povinnosti. Mám pre vás totiž dôležité... povedzme poslanie."
,, Aké?"
,, Neviem či vám niečo hovorí kaštieľ v Berskofe. Kedysi patril nemeckej šľachtičnej Helene Jablonovskej."
,, A?"
,, Ide o to že v kúrii v meste Mintz, Mintz je mesto asi 2 km od Berskofu, takže v meste Mintz boli nájdené spisy, že v kaštieli v Berskofe by sa mali nachádzať vzácne obrazy. Osem až desať kusov! Vy sa v týchto veciach vyznáte pôjdete do kaštieľa a tie obrazy nájdete." Chcela som niečo namietnuť, ale riaditeľka položila svoju ruku na tú moju, lebo som ju mala na stole, a povedala: ,,Budú prémie a navyše nejdete sama. Pôjde s vami slečna Barbara Wenstonová a pán Tomas Keiser. Slečna Barbara študuje rekonštrukciu historických budov a toto bude mať v rámci praxe a pán Keiser je zástupca riaditeľa v prírodno-historickom múzeu na východe krajiny. Tak, súhlasíte?"
,,A zostáva mi niečo iné než súhlasiť?"
,, No ani nie."
,, Tak súhlasím."
Vyšla som s kancelárie a so mnou išla aj mladá sekretárka. Prišla k mladému páru ktorý som si všimla keď som sedela v čakárni.
,, Toto je slečna Wenstonová a toto pán Keiser." Predstavila mi pár mladých ľudí a potom zmizla. Ja som si s obidvoma podala ruku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama