
10. augusta 1901 navštívili zámocký komplex vo Versailles aj dve Angličanky -Charlotta Moberlyová a Eleanor Jourdainová. Po absolvovaní prehliadky obrovského paláca, ktorý nechal vybudovať panovník Ľudovít XIV. sa obe priateľky chceli pozrieť do zámočku Malý Trianon. Ten dal postaviť Ľudovít XV. pre svoju milenku madame de Pompadour. Malý Trianon si však neskôr obľúbila aj manželka kráľa Ľudovít XVI. kráľovná Mária Antoinetta.
Charlotta i Eleanor sa už po pár minútach chôdze k zámočku dostali k akýmsi starým hospodárskym budovám. V tom si Eleanor pri jednom dome všimla ženu v staromódnom oblečení, ako podáva mladému dievčaťu džbán. Neďaleko nich zase uvidela dvoch mužov, ktorí mali na sebe oblečenie z konca 18. storočia - zeleno-šedé kabáty a na hlavách trojrohé klobúky. Obidvaja v ruke držali vychádzkové palice, aké v minulosti používali aristokrati.
Obe Angličanky sa ich opýtali na cestu k Malému Trianonu. Tí im ukázali na pavilón, ktorý pripomínal rotundu. Po príchode k pavilónu videli na schodoch sedieť muža s pokrčeným klobúkom, ktorý si ním zakrýval tvár. Oproti k nim kráčal opäť mladík v staromódnom oblečení, toho sa tiež opýtali na cestu k zámočku. Starou francúzštinou im poradil ako sa k zámočku, ktorý on nazýval La Maison, dostanú.
Stretnutie s kráľovnou
Keď sa Charlotta s Eleanor konečne dostali k zámočku, uvideli na terase svetlovlasú ženu v stredných rokoch, ktorá mala v ruke štetec a niečo maľovala. Vtom k nej pribehol mladý muž a niečo dôležité jej oznámil. Z vedľajšej budovy boli obe Angličanky upozornené sluhom na prístup do La Maison z druhej strany. Sám ich až ku vchodu potom odprevadil, a potom odišiel
Miesto prehliadky zámočku sa tak Charlotta s Eleanor stali svedkami starej francúzskej svadby. Chvíľu ju mlčky pozorovali a potom začali pomaly odchádzať. Späť išli presne po tej istej ceste, a zrazu sa ocitli (v súčasnosti) v roku 1901 - všetky staré budovy i ľudia zmizli. Charlotta Moberlyová ani doktorka Eleanor Jourdainová si to nijakým spôsobom nevedeli racionálne vysvetliť.
Je príbeh o výlete do minulosti skutočnosť alebo fikcia?
Ak ste na otázku odpovedali, že celý príbeh o dvoch Angličankách, ktoré sa vo Versailles ocitli na konci 18. storočia, je skutočnosť, máte pravdu. Tento neuveriteľný príbeh sa v roku 1901 naozaj stal.
Samozrejme, Charlotte Moberlyovej ani Eleanor Jourdainovej nechcel nikto veriť, a obe obvinili, že si len vymýšľajú. Skeptikov nepresvedčilo ani to, že Charlotta pracovala ako správkyňa St. Hug´s Hall, ktorá sa neskôr stala ubytovňou pre študentov z Oxfordu. Eleanor Jourdainová bola doktorka a viedla súkromnú školu pri Londýne. Prečo by si takto postavené ženy vymýšľali?
Obe Angličanky sa niekoľkokrát do Versailles vrátili, no nič podobné sa im už nestalo. Všetok svoj voľný čas však venovali štúdiu histórie Francúzska a v roku 1911 sa rozhodli o svojich zážitkoch a skúsenostiach napísať knihu. Kniha sa volala An Adventure, no zožala len výsmech.
Fakty Angličaniek sú nespochybniteľné
O šesťdesiat rokov neskôr však tajomný príbeh zaujal spisovateľa Arnolda O. Gibbonsa, ktorý vydal knihu The Trianon Adventure. Spolu so svojim tímom odborných spolupracovníkov úplne vylúčil všetky námietky skeptikov. Podľa faktov, ktoré Angličanky uviedli, a nemohli ich poznať, dokázal identifikovať aj osoby, s ktorými sa priamo vo Versailles stretli.
Boli to vrchný záhradník Claud Richard a jeho syn Antoin. V záhradách vo Versailles pôsobili v rokoch 1765 až 1795. Claud Richard bol známy hlavne tým, že zabezpečil niektoré budovy vo Versailles pred zničením vtedajšími revolucionármi. Muž, ktorého Angličanky videli sedieť na schodoch bol podľa ich popisu nepochybne knieža de Vaudreuil, ktorý mal veľmi zjazvenú tvár, a preto si ju zakrýval časťou klobúka.
Gibbonsa dokonca bádanie priviedlo až k presnému dňu, v ktorom sa dve Angličanky ocitli. Bol to 5. október 1789, teda posledný deň, kedy kráľovná Mária Antoinetta bola vo Versailles, a práve na terase zámočku Malý Trianon maľovala svoj obraz. Mladý muž, ktorý za ňou dobehol ju upozorňoval na blížiacich sa revolucionárov. Obe Angličanky, aj keď sa to zdá neuveriteľné teda v roku 1901 videli na vlastné oči kráľovnú Máriu Antoinettu.
Napriek tomu, že sa Arnoldovi Gibbonsovi a jeho vedeckému tímu podarilo potvrdiť výpoveď Charlotty Moberlyovej a Eleanor Joudainovej, nikto nevie dať odpoveď na to, ako to je možné. Einsteinova teória relativity totiž pripúšťa cestovanie v čase, ale len do budúcnosti, nie do minulosti. Je možné, že aj sám génius Albert Einstein sa mohol mýliť?






ahojky,spřátelím se moc ráda..copak chceš na diplomek? :)