RMS Lusitania

16. září 2009 v 15:51 | Aďa |  Tragédie a záhady v histórii
Takže po rubrike templársky rád, je tu aj ďalšia nová rubrika s názom Katastrofy a záhady v histórii. Táto rubrika je tu preto, lebo táto stránka nie je len o historických poviedkach, ale všeobecne o histórii. A navyše záhady sú ďalšou mojou slabosťou....

Takže tu je prvý článok.


Poznáte osu Titanicu? Ale existuje aj katastrofa inej lode, katastrofa ktorá bola spôsobená čisto ľuďmi. Katastrofa lode s menom Lusitania. Katastrofa lode ktorá sa potopila za osem minút...

Potopenie parníka Lusitania



Na jar 1915 bola nemecká neobmedzená ponorková vojna v plnom prúde. Británia denne strácala vojnové a obchodné lode. Siedmeho mája 1915, pred 90 rokmi, však prišiel šok. Nemecká ponorka U-20 pri írskom pobreží bez akéhokoľvek varovania torpédovala a potopila zaoceánsky parník Lusitania. V chladných vodách Atlantiku našlo smrť takmer 1200 ľudí.
Lusitania, pýcha spoločnosti Cunard Line na fotke okolo roku 1907


Lusitania bola pýchou britskej flotily. Hneď po spustení na vodu v roku 1907 vrátila Anglicku Modrú stuhu - titul pre najrýchlejšiu transatlantickú loď. Cestu medzi Írskom a Amerikou prekonala za 4 dni, 19 hodín a 52 minút. Dovtedy patril prestížny primát desať rokov Nemecku.
Loď dala v glasgowských lodeniciach postaviť spoločnosť Cunard. Dostala na to pôžičku 2 600 000 libier od britskej vlády. Podmienkou bolo, aby bola počas vojnového konfliktu k dispozícii admiralite.
Lusitania bola luxusným plávajúcim palácom. Mala sedem palúb. Aj cestujúcim v tretej triede poskytovala dovtedy nevídaný komfort - kajuty pre štyroch alebo šiestich ľudí. Jej dĺžka bola 232 metrov, výtlak 32 000 ton.
Po vypuknutí vojny v lete 1914 admiralita rozhodla, že ako ozbrojenú obchodnú loď Lusitaniu nepotrebuje. Pre svoje potreby ju však mala pripravenú v domovskom Liverpoole. Následkom toho sa zrejme ocitla na nemeckom zozname britských vojnových lodí.
V októbri začala opäť pravidelne brázdiť oceán na linke Liverpool - New York. Kapitánom lode bol skúsený William Turner. Prvého mája vyplával s 1252 pasažiermi a 702 členmi posádky z New Yorku. Okrem toho mal v podpalubí náklad potravín, železných tyčí a pravdepodobne škatúľ s muníciou.
Ráno 7. mája vplávala Lusitania do nebezpečných vôd pri južnom pobreží Írska. Turner mal z predošlého dňa správy o pohybe nemeckých ponoriek. Bola hmla, a tak plával zníženou rýchlosťou. Záchranné člny boli v pohotovosti. Cestujúci vedeli, že sú vo vojnovej zóne. Pomalá plavba ich znepokojovala, mali pocit, že sa ňou Nemcom ponúkajú.
V tom čase operovala pri pobreží Írska nemecká ponorka U-20. Úspešne tu potopila tri britské lode a chystala sa na návrat do Nemecka. O 13.20 po ústupe hmly spozorovala veľký parník, ponorila sa a začala prípravy na útok.
Charles Voegele, mladý elektrikár z Alsaska, protestoval proti útoku na loď, kde sú ženy a deti. Márne. O 14.10 vydal veliteľ ponorky Walther Schwieger rozkaz odpáliť torpédo.
Keď sa ozval výbuch, cestujúci na Lusitanii práve doobedovali. Krátko na to prišla druhá explózia, ktorá Lusitaniu za 18 minút potopila. Turner zostal až do konca na kapitánskom mostíku, napriek tomu sa mu podarilo zachrániť.
Zmätok, a vykríky ľudí v mori i na lodi tesne po druhom výbuchu

S takým bleskovým potopením určite nerátal ani Schwieger. Bolo len veľmi málo času spustiť na vodu záchranné člny. Zahynulo 785 cestujúcich, z toho 128 Američanov, a 413 členov posádky. Zo 129 detí na palube neprežilo 94.
Lusitania tesne pred svojím potopením

Isté je, že U-20 vystrelila iba jedno torpédo. Druhý výbuch zrejme spôsobil požiar zásobníkov uhlia, ktoré boli takmer pozdĺž celej lode. Mnohí sa však dnes prikláňajú k názoru, že príčinou bol kontraband munície, ktorú prepravovala Lusitania nelegálne z vtedy ešte neutrálnych Spojených štátov.


Incident vyvolal pobúrenie a odsúdenie na celom svete, najväčšie, samozrejme, v Británii. V Londýne a Liverpoole prišlo k útokom na nemecké obchody. Smrť svojich občanov rozhnevala aj Ameriku. Bývalý prezident Theodore Roosevelt nazval Nemcov pirátmi, časopis Nation písal o čine "za ktorý by sa Huni červenali a Turci ospravedlňovali". Objavovali sa hlasy vyzývajúce vyhlásiť Nemcom vojnu.
Nemecko najskôr označilo potopenie za úspech. Tlač písala o triumfe odvahy, námorníckej šikovnosti a vyspelejšej techniky. Nedemokratická nemecká vláda nebola schopná pochopiť vplyv akcie na verejnú mienku v zahraničí. Až neskôr vyjadrila ľútosť nad civilnými obeťami aspoň Amerike.
Hlavnou príčinou tragédie bola určite nemorálnosť Nemcov na čele sa admirálom Alfredom von Tripitz pri vedení neobmedzenej ponorkovej vojny. Mnohí historici však poukázali aj na vinu britskej admirality, ktorá na pravidelnej linke prepravovala vojnový materiál a cestujúcich využívala ako živé štíty.
Potopenie Lusitanie nebolo hlavným dôvodom vstupu USA do vojny, ten prišiel až o ďalšie dva roky. Tragédia však definitívne ovplyvnila dovtedy nezaujatú americkú verejnú mienku v neprospech Nemecka. Jedným z hesiel amerických vojakov na európskych bojiskách bolo aj "Nezabudneme na Lusitaniu".




Smutná fotka, ale asi takto to mohlo vyzerať




A takto vyzerá Lusitania dnes..........
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám táto nová rubrika?

áno 68.4% (26)
nie 31.6% (12)

Komentáře

1 Liliane Evans Liliane Evans | E-mail | Web | 16. září 2009 v 18:34 | Reagovat

to jsmutné :(, ale pekné :)

2 Lilly-SB Lilly-SB | Web | 17. září 2009 v 10:38 | Reagovat

přesně tak...mco zajímavé... jooo a musím žasnout nad designem,vážně pěknej!!! a děkuju milionkrát moc za komentář, jsi zlatíčko a moc si toho vážím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama